Prvá generácia mobilnej siete vznikla v 80. rokoch 20. storočia, pričom sa jednalo o jedinú sieť, ktorá fungovala na analógovom princípe. Krátko po nej v roku 1991 bola o Fínsku uvedená do prevádzky druhá generácia bezdrôtovej celulárnej siete – 2G, náma pod štandardom GSM, a definovaná špecifikáciou Phase 1. 2G umožnilo veci ako posielanie textových správ – SMS, a multimediálnych správ – MMS. Na začiatku dosahovala sieť GSM rýchlosť 9.6 kbit/s, z ktorej vzniklo 2.5G, známe aj ako GPRS, alebo Release 97. Táto sieť poskytovala vyššie rýchlosti, a bola ďalej modernizovaná na sieť EDGE, štandardizovaná pod Release 98, ktorá poskytovala rýchlosti až 500 bit/s. GPRS a EDGE siete sú stále využívané aj v 21. storočí, pretože oproti modernejším sieťam poskytujú vďaka svojej architektúre oveľa lepšie pokrytie. V roku 2001 bola spustená tretia generácia bezdrôtovej celulárnej siete, známa aj ako 3G, štandardizovaná pod názvom Release 4 (pôvodne nazývaný Release 2000), pričom jej cieľom bolo štandardizovať sieťové protokoly ktoré predajcovia používali. V praxi to znamenalo že užívatelia boli schopní pristupovať k dátam kdekoľvek na svete, o je známe pod pojmom roaming. 3G sieť priniesla jadro ktoré fungovalo výhradne na protokole IP, pričom sa jednalo o sieť ďalšej generácie. Pre využívanie 3G siete bolo potrebné iba vymeniť SIM kartu za takú, ktorá podporovala 3G. Oproti 2G poskytovalo 3G pripojenie až 4x rýchlejšie dátové prenosy, čo bolo zrodom pre služby ako video konferencie, vysielanie videa a prenášanie hlasu internetovým protokolom, pričom medzi najznámejšie platformy patril Skype. Jedno zo zariadení ktoré dokázalo naplno využiť 3G sieť bol iPhone od spoločnosti Apple. V roku 2008 3GPP prišla so špecifikáciou štvrtej generácie bezdrôtovej celulárnej siete Release 8, známou pod pojmom 4G, ktorá je aktuálne najrozšírenejšou celulárnou sieťou na svete. Prvá 4G sieť bola uvedená do prevádzky v roku 2009 vo Švédskom meste Štokholm, a v Nórskom meste Oslo pod názvom LTE. Pri prechode na 4G bolo potrebné, aby zariadenie plne podporovalo danú špecifikáciu, nestačila iba výmena SIM karty. Oproti predchádzajúcim generáciám má 4G oveľa menší dosah, hlavne čo sa týka dostupnosti vo vnútorných priestoroch, dôvodom sú vyššie frekvencie na ktorých 4G vysiela. Vedelo sa že 3G, a dokonca ani 4G siete nebudú schopné podporovať v takej veľkej miere technológie ako IoT, preto sa ku 5G už od začiatku pristupovalo s touto myšlienkou. Prvé 5G siete však boli, prípadne stále sú závislé od existujúcich 4G sieti, pretože aj keď sieť vysielala na frekvenciách 5G, tak jadro architektúry bolo stale založené na 4G.[V4]