10.5 Realizácia VNF a VNF-FG


VNFD

VNFD (VNF Descriptor) je textový popis VNF, ktorý je štandardne robený v TOSCA/YAML formáte, kyorý je definovaný v [ETSI GS NFV-SOL 001]. Cieľom je mať katalóg unifikovaných VNF, t.j. jednotný a štandardizovaný popis VNF v rámci rôznych platforiem. VNFD obsahuje nasledujúce hlavné časti (viď  Obr. 10):

  • VDU,
  • Interný CPD,
  • externý CPD,
  • interný VLD.

Hlavné komponenty VNF desktiptora

Obr. 10 Hlavné komponenty VNF desktiptora

VDU (Virtualization Deployment Unit) je prvok určený pre popis nasadenia (deployment) a prevádzkového správania komponentu VNF (VNFC, VNF Component). Inštancia VNFC vytvorená na základe VDU je namapovaná do jedného virtualizačného kontajnera (napr. VM).

VDU popisuje zdroje potrebné na nasadenie a správu životného cyklu VNFC. VDU obsahuje interné deskriptory spojovacích bodov CPD (Connection Point Descriptor), ktoré popisujú interné spojovacie body, ktoré možno použiť buď na pripojenie VNFC k internému virtuálnemu prepojeniu, alebo ich možno opätovne odkryť mimo VNF ako externé spojovacie body.

Externý CPD (Connection Point Descriptor) opisuje externý prípojný bod VNF v prípadoch, keď interný prípojný bod alebo VDU slúžia ako externý prípojný bod, alebo je externý prípojný bod priamo pripojený k internému virtuálnemu prepojeniu.

Interný VLD (Virtual Link Descriptor) popisuje požiadavky na prostriedky na nasadenie a správu životného cyklu virtuálnych prepojení medzi jednou alebo viacerými inštanciami VNFC vytvorenými na základe jednej alebo viacerých VDU.

Na Obr. 11 je uvedená ukážka VNFD.  Uvedený deskritpor slúži na vytvorenie jednej VM s operačným systémom CirrOS, čo je minimalistická verzia Linuxu určená na testovanie cloudových riešení. Pri vytváraní inštancie s názvom cirros_vnfd-VM sa použije obraz cirros-0.3.5.-x86_64-disk.img v prípade realizácie prostredníctvom OpenSource MANO. V prípade nasadenia na AWS alebo MS Azure sa použijú iné, v VNFD uvedené obrazy. Vytvorená VDU cirros_alarm-vnf je prostredníctvom interného rozhrania eth0-int pripojená na externé rozhranie eth0-ext.

Ukážka VNF deskritpora

Obr. 11 Ukážka VNF deskritpora

Na Obr. 12 je uvedený deskriptor sieťovej služby (NS Descriptor). Tento deskriptor opisuje sieťovú službu, ktorá zabezpečuje funkcionalitu cirros_alatm-vnf a je podobný vyššie opísanému VNFD.

Ukážka NS deskriptora

Obr. 12 Ukážka NS deskriptora

 

VLD

VLD (Virtual Link Descriptor) opisuje virtuálne linky prepájajúce VNF v rámci NFV systému. VLD špecifikuje:

  • počet koncových bodov,
  • šírku pásma,
  • QoS parametre,
  • ďalšie parametre.

Tabuľka Tab. 1 udáva, ktoré deskriptory popísujú ktoré komponenty

Tab.1  Miesta opisu VLD a CP

Komponent

Popis

Opísaný  v

Interný VLD

Sieť prepájajúca VDU v rámci VNF

VNFD

Externý VLD

Sieť prepájajúca rôzne VNF s rámci NS

NSD

Interný CP

Interný prvok v rámci  VNF, mapuje rozhrania VDU na interné VLD

VNFD

Externý CP

Externý prvok z hľadiska VNF, mapuje rozhrania VDU na externé VLD

NSD

 

Obr. 13 znázorňuje príklad nasadenia VNF, ktorú tvoria dve VM (mgmgVM a dataVM), ktoré sú navzájom  prepojené internou virtuálnou linkou prepájajúcou ich interné rozhrania mgmgVM-eth1 a dataVM-eth0 a každá z nich je prepojená s externý prostredím prostredníctvom ďalšieho rozhrania (mhmhVM-eth0 alebo dataVM-xe0.

Obrázok, na ktorom je text, snímka obrazovky, diagram, písmo Automaticky generovaný popis

Obr. 13 Príklad nasadenia VNF obsahujúcej dve VDU (mgmgVM a dataVM)

 

Na Obr. 14 je VLD popisujúci túto skutočnosť

VLD pre príklad znázornený na obrázku Obr. 13.

 VLD pre príklad znázornený na obrázku Obr. 13.

VLD pre príklad znázornený na obrázku Obr. 13.

Obr. 14 VLD pre príklad znázornený na obrázku Obr. 13.