Samo organizujúce siete (Self-Organizing Network SON) vytvárajú novú koncepciu riadenia siete, ktorá poskytuje inteligenciu pri prevádzke a údržbe siete. Zaviedla ju 3GPP ako kľúčovú zložku siete LTE. V ére 5G bude mať zahusťovanie siete a dynamické prideľovanie zdrojov za následok nové problémy pri koordinácii, konfigurácii a riadení siete, čo prináša zvýšený dopyt po zdokonalení funkcií SON. Moduly SON v mobilných sieťach možno rozdeliť do troch hlavných kategórií: samo-konfigurácia, samooptimalizácia a samo-opravovanie. Hlavným cieľom SON je automaticky vykonávať plánovanie, konfiguráciu a optimalizáciu siete bez ľudského zásahu[O41]. K pochopeniu fungovania siete môžu prispieť informácie získané zo siete. Dôležitým faktorom pre zlepšenie prevádzky siete je spôsob, akým sa tieto informácie zhromažďujú a analyzujú, s cieľom poskytnúť užitočné a významné charakteristiky. Nástroje umelej inteligencie môžu pomôcť telekomunikačným spoločnostiam monitorovať a vyhodnocovať výkonnosť siete, pretože tieto nástroje sú dostatočne komplexné na to, aby poskytli celistvý a holistický obraz o celej sieti (od používateľského terminálu až po cloud). Rastúci záujem o výskum viedol k využívaniu ML, DL, RL a súvisiacich nástrojov, aby sa zariadenia a siete IoT stali inteligentnejšími a adaptabilnejšími na svoje dynamické prostredie[O39]. Okrem toho vznik internetových technológií budúcej generácie, ako je 5G a ďalšie, si ďalej vyžaduje zabudovanie inteligencie do sietí. Futuristické aplikácie v reálnom čase budú veľmi náročné na zdroje a budú potrebovať efektívne, škálovateľné a ultrarýchle riešenia správy zdrojov. V súčasnosti operátori v ére 4G nasadili heterogénne BS vrátane piko-buniek (poskytujúcich vysokú kapacitu), mikro-buniek (poskytujúcich široké pokrytie pre eMBB) a makro-buniek (poskytujúcich ešte širšie pokrytie pre signalizačné služby a služby mMTC). Umelá inteligencia by mohla analyzovať požiadavky jednej vznikajúcej služby a prispieť k výberu najvhodnejšieho prístupového bodu na umiestnenie takejto služby z hľadiska SE, EE alebo iných zložitejších kritérií. UI by napríklad mohla vytvárať politiky špecifické pre UE, aby sa niektoré UE pripojili k piko BS kvôli väčšej priepustnosti, zatiaľ čo niektoré UE by sa mohli pripojiť k makro BS, aby sa zachovala základná výmena informácií[O42].