Reaktívna - Reaktívna umelá inteligencia je typ umelej inteligencie, ktorý je navrhnutý tak, aby reagoval na konkrétne situácie a na základe aktuálnych vstupných údajov bez potreby predchádzajúcich údajov alebo kontextu. Reaktívna UI nemá pamäť, takže sa nemôže učiť z predchádzajúcich skúseností a zároveň nedokáže predpovedať budúcnosť. Namiesto toho reaguje na aktuálnu situáciu podľa súboru vopred definovaných pravidiel alebo algoritmov.

Limitovaná pamäťou - Umelá inteligencia s obmedzenou pamäťou je typ umelej inteligencie, ktorá má krátkodobú pamäť. Môže sa učiť z bezprostredných minulých skúseností, aby vynikla v konkrétnej úlohe, ale nemôže si vytvárať podrobné záznamy svojich predchádzajúcich skúseností. Tieto stroje majú statickú pamäť na ukladanie konkrétnej reprezentácie sveta, ktorá sa vzťahuje na ich úlohu, a dynamickú pamäť, v ktorej ukladajú len bezprostredné minulé skúsenosti alebo krátkodobé spomienky.

Teória mysle – Takáto UI v súčasnosti neexistuje, ale výskum jej možností neustále prebieha. Opisuje umelú inteligenciu, ktorá dokáže napodobniť ľudskú myseľ a má rovnaké rozhodovacie schopnosti ako človek, vrátane rozpoznávania a zapamätania si emócií a reagovania v sociálnych situáciách rovnako ako človek.

Sebauvedomujúca – UI, ktorá je o krok vyššie ako teória mysle, opisuje mýtický stroj, ktorý si je vedomý svojej vlastnej existencie a má intelektuálne a emocionálne schopnosti človeka. Podobne ako UI s teóriou mysle, ani UI s vlastným vedomím v súčasnosti neexistuje.

Užitočnejší spôsob všeobecného rozdelenia typov umelej inteligencie je podľa toho, čo stroj dokáže. Všetko, čo v súčasnosti nazývame umelou inteligenciou, sa považuje za umelú "úzku" inteligenciu v tom zmysle, že algoritmus je schopný vykonávať len konkrétny typ činností na základe svojho naprogramovania a výcviku. Príkladom takejto UI je algoritmus, ktorý sa používa na klasifikáciu objektov, pretože nebude schopný vykonávať napríklad spracovanie prirodzeného jazyka. Vyhľadávač Google je taktiež formou úzkej umelej inteligencie, rovnako ako prediktívna analýza alebo virtuálni asistenti.

Umelá všeobecná inteligencia (AGI) by bola schopnosť stroja vnímať, myslieť a konať rovnako ako človek. AGI v súčasnosti neexistuje. Ďalšou vyššou úrovňou by bola umelá super inteligencia (ASI), pri ktorej by stroj dokázal fungovať vo všetkých ohľadoch lepšie ako samotný človek.[O34]