Počítačové a informačné komunikačné technológie sa v priebehu rokov neustále vyvíjali, čo viedlo aj k rozvoju umelej inteligencie. Umelá inteligencia je schopnosť strojov prispôsobovať sa novým situáciám, riešiť vznikajúce situácie, riešiť problémy, odpovedať na otázky, plánovať zariadenia a vykonávať rôzne iné funkcie, ktoré si vyžadujú určitú úroveň inteligencie typickú pre ľudské bytosti.[O33] Systémy umelej inteligencie sú navrhnuté tak, aby boli schopné prijímať rozhodnutia, ktoré sú založené na analýze dát, vzorov a pravidiel. UI sa teda vzťahuje na syntetickú inteligenciu vytvorenú ľuďmi a prejavujúcu sa prostredníctvom umelých neurónových sietí, vektorových strojov alebo fuzzy logiky.

Základné techniky používané v umelej inteligencii zahŕňajú strojové učenie, pri ktorom sa stroje učia zo vzorových dát, rozhodovacie stromy, ktoré sa používajú na analýzu a rozhodovanie na základe pravidiel, alebo neurónové siete, ktoré sú navrhnuté tak, aby sa správali podobne ako mozog.

V posledných rokoch bola umelej inteligencii venovaná veľká pozornosť a výrazne sa rozvinula vďaka pokroku v oblasti dátových vedeckých technológií, výpočtovým výkonu, a vývoju nových algoritmov.[O32] Jedným z hlavných cieľov výskumu UI je vytvoriť systémy, ktoré dokážu fungovať autonómne, inteligentne a s minimálnym vstupom zo strany človeka. To sa dosahuje prostredníctvom vývoja algoritmov, ktoré sa dokážu učiť z údajov a na ich základe robiť predpovede alebo rozhodnutia. Tieto algoritmy môžu byť navrhnuté na vykonávanie širokej škály úloh, akými sú napr. rozpoznávanie reči a obrazu, optimalizácia prenosu, finančné prognózy, riadenie robotov, medicína a mnoho iného. V skratke povedané, UI je aktuálne všade okolo nás.

Koncept hlbokého učenia sa objavil ako hlavný aspekt vývoja. Pri hlbokom učení sa navzájom prepájajú viaceré vrstvy neurónových sietí s cieľom vytvoriť lepšie schopnosti strojového učenia (hlboké učenie spadá pod strojové učenie). Pokrok vo vývoji výpočtových technológií a široká dostupnosť trénovacích dát však spôsobili opätovný rozvoj UI, ako užitočného nástroja v komerčných aj priemyselných aplikáciách [O25]. Zavedenie grafických procesorov (GPU) a následný vznik tenzorových procesorov28 (TPU), ktoré prevzali rolu predtým využívanej centrálnej procesorovej jednotky (CPU), výrazne urýchlili implementáciu algoritmov UI. Spomenuté výpočtové technológie zabezpečili vyššiu rýchlosť spracovania údajov, schopnú spracovať a simulovať veľké množstvo dátových súborov. Preto so vznikom novších aplikácií sa v rámci zlepšovania existujúcej výpočtovej kapacity budú neustále zlepšovať aj možnosti UI.